Chránené územia

Krupina patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku, dôkazom čoho je, že v roku 1244 jej kráľ Belo IV. obnovil a potvrdil výsady mesta, ktoré sa stratili počas tatárskeho vpádu.

 

Krupina leží v nadmorskej výške 280 m, v geomorfologickom celku Krupinská planina, podcelku Bzovícka pahorkatina a predstavuje podhorie Štiavnických vrchov. Lesné spoločenstvá tvoria dubovohrabové lesy (zväz Carpinion betuli Oberd 1953) a na južných expozíciách a hrebeňoch sa vyskytujú dubové a dubovo-cerové lesy (zväz Quercion-pubescentis-petraeae BR-BL 31). Územie je otvorené na juh, od severu chránené súvislým lesným komplexom, pričom jednotlivé terénne kóty dosahujú nadmorské výšky do 800 m (Poloma 640 m, Široké lúky 615 m, Lauchňa 778 m, Jabloňový vrch 738 m). S priľahlou Pliešovskou kotlinou je spojené úzkou dolinou rieky Krupinica.

 

Hoci územie nepatrí medzi turisticky atraktívne, z hľadiska ochrany prírody je tu niekoľko zaujímavých a cenných lokalít.

 

Z geologicko - geomorfologických zvláštností je to prírodná pamiatka Štangarígeľ (Krupinské bralce) - skalný útvar so stĺpovitou päťbokou odlučnosťou pyroxenických andezitov.

 

 

Predmetom ochrany je vrchol plochého návršia, na ktorom vystupuje na povrch pyroxenický andezit vo forme zriedkavých pravidelných päťbokých hranolov, vyčnievajúcich zo sutiny do výšky od 1 - 6 m, a maximálnou šírkou 110 cm s dĺžkou asi 40 m.

 

Štangarígel nie je len vzácnym prírodným výtvorom, ale na jednom z jeho stĺpov je priam unikátna takpovediac slovenská verzia starokeltského písma, aká sa ešte nikde inde neobjavila.

 

Podobný charakter má aj prírodná pamiatka Sixova stráň. Bola vyhlásená v roku 1985 na výmere 0,83 ha. Je jedinečnou ukážkou stĺpovitej odlučnosti pyroxenických andezitov v 5-6 bokých hranoloch, ktoré majú hornú časť ohnutú v podobe hákovania.

 

 

Vo východnej časti steny je vyvinuté pásmo hydrotermálnej premeny horniny, sledujúce sklon stĺpcovitej odlučnosti. Nachádza sa v blízkosti PP Krupinské bralce. Obe lokality sú fragmentami pôvodne rozsiahlejšieho ložiska pyroxénických andezitov s päťbokou hranolovitou odlučnosťou, ktoré sa v prvej polovici 20. storočia vyťažilo na dlažobné kocky a štrk v lome Ficberg.

 

Z geologického hľadiska sú zaujímavé aj zvislé andezitové bralá a ich sutiny v národnej prírodnej rezervácii Mäsiarsky bok, ktorá sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov.

 

V okolí Krupiny vyviera i niekoľko teplých prameňov miestneho významu - Baranflos, Tepličky, Vajsov.

 

Na území sa zistil výskyt niekoľkých chránených, ohrozených alebo vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Ako cenná botanická lokalita bol napr. Holý vrch vyhlásený za prírodnú rezerváciu.

 

Prevažnú väčšinu územia pokrýva les hospodársky využívaný. Hlavnými porastotvornými drevinami sú dub a buk. Súvislý komplex lesa je narúšaný len osídlenými samotami na enklávach bez lesov (Holý vrch, Odrobinovo Pole, Široké lúky, Šváb). Nelesná vegetácia tvorí hlavne medze medzi pozemkami, lemuje poľné cesty, zaberá neplodné plochy, osídľuje výmole. Z krovín ju tvoria trnka obyčajná, hloh, ruža šípová, lieska, baza čierna, bršlen európsky, zob vtačí, svíb. Z drevín agát biely, javor poľný, osika, breza, pri potokoch jelša lepkavá, vŕby, čremcha.